czech-books.com

„Som len kronikár vlastnej duše. Opieram sa o pamät svojho tela. Ukladám vrstvy toho, čo sa zafixovalo v duši, na papier. Treba písat, aby sme zaznamenali aspoň čast’ z toho, čo nás zranilo. Moje poviedky sú o jednotlivcoch v extrémnych podmienkach, aké ešte neukázal nijaký spisovateĺ…

A moja próza zachytáva to „nič ĺudské“, čo v človeku zostáva za takých okolností.“ (O mojej próze) „Nevieme, čo je za vierou a Bohom, ale o tom, čo je za absenciou viery, sa môže presvedčit každý na svete.“ (O mojej próze) „Kolymské poviedky nezabránia tomu, aby sa objavili ïalšie formy pekla. ¼udská duša je zjavne poznačená prvotným zlom. Preto sa dobro neprejavuje v stave na dne, ale v oveĺa vyšších sférach.“ (z listu Nadežde Mandeĺštamovej) Šalamov Varlam Tichonovič Majster krátkej prózy, básnik Varlam Tichonovič Šalamov (1907 – 1982) patrí k najväčším ruským spisovateĺom 20. storočia. Pochádza z rodiny pravoslávneho duchovného, ktorý niekoĺko rokov strávil v aljašskej misii na Aleutských ostrovoch.

Po Októbrovej revolúcii rodina upadá do biedy, a hoci je Varlam nadaný, ako syn kňaza nemôže študovat, až kým mu túto možnost’neotvorí práca v továrni. Šalamova prvý raz zatknú v ilegálnej univerzitnej tlačiarni a tri roky musí strávit na nútených prácach na Urale. V druhej vlne stalinských čistiek ho odsúdia na pät rokov galejí na Kolyme. Tam Šalamova znova súdia, trest mu predåžia o desa rokov a posielajú ho na nálezisko zlata. Zachráni ho absolvovanie ošetrovateĺských kurzov. Po ich skončení vykonáva prax blízko Oimiakonu, kde je nútený zostat’ aj po vypršaní trestu. Po smrti Stalina začína písat Kolymské poviedky. Rehabilitujú ho, jeho poviedky vychádzajú v zahraničí, no v ZSSR sú odmietané. V posledných rokoch má vážne podlomené zdravie, no vedomie jasné. Zomiera po nedobrovoĺnom prevoze do psychiatrickej liečebne.